Pozrel som sa do minulosti, aby som zistil, kto je zodpovedný za moju náklonnosť k tomuto typu softvéru. A je to Patrick J. Hanratty.

Patrick J. Hanratty

Tento muž urobil naozaj niečo veľké. Mali by ho viac historicky zviditeľniť, aspoň na úroveň autorov programovacieho jazyka C. Keď vytvoril prvý pra pra CAD, základný stavebný kameň všetkému, PRONTO. Čo je dnes CAD. Používalo ho len zopár spoločností, dnes všetci. Minimálne, kto má štipku technickosti. Tvrdí sa, že podľa MCS, 70% všetkých 3D mechanických CAD/CAM systémov dostupných dnes, má svoje korene v pôvodnom Hanrattyho kóde.

    Od 90-tych rokov skratka CAD nemá presnejšie definovanie. Prvotné programy naozaj iba kreslili. Teda správnejšie pomenovanie bolo Computer-Aided Drafting, teda počítačom podporované kreslenie. Na tento účel bol program vytvorený, napomôcť manuálnemu kresleniu. Program sa vyvýjal a pribúdali nové funkcie. Už to nebolo len kreslenie, ako také, ale už to bol ucelený návrh. Vtedy už sa skôr hodilo pomenovanie Computer-Aided Design - počítačovo podporované navrhovanie. Slovo Design je natoľko obsiahle, že hravo v sebe zahrnie prácu kresliča, projektanta a iných. Dnes už je v tom slove toľko, že už je to pomenované, ako ucelený proces.

    Po prvý raz som sa dostal k programu AutoCAD v roku 1996. Myslím, že to bola verzia r12 alebo r13.

Môj prvý AutoCAD

To už vo svete existoval, tak 14 rokov. Mal úplne iný vzhľad od dnešnej podoby. Modrá pracovná plocha a žltý osový kríž s uchopovacím štvorcom. Nakresliť a vytlačiť výkres hriadele s ložiskami na A4 papier bolo niečo pocitovo povznášajúce. Zvuk ihličkovej tlačiarne, už tak moc nie.

    Po roku 2000 AutoCAD dostal nový vzhľad podobný až do súčasnosti.

AutoCAD 2000

Na škole vznikla miestnosť, kde už sa vyučoval a bral sa vážnejšie. Niet sa čomu čudovať, bol to skvelý nástroj a rozvinul sa do všetkých technických odvetví. Predpokladám, že väčšie formáty, ako A0 sa od tých čias nekreslili inak, ako počítačom. Kým sa kreslilo ručne, chyby vznikali, ak kresba bola väčšia, ako pravítko a bolo tam niečo naviac. Naopak, keď sa kreslilo počítačom, chyba bola, keď niečo chýbalo. Pretože to človek nevidel celkovo pred sebou. A prišiel na to hneď, ako sa výkres plotroval.

    Toto obdobie ma bavilo. Prvá hodina bola zaujímavá. Mal som nakresliť obdĺžnik. Nakreslil som. Prišiel lektor a približoval kresbu natoľko, až sa čiary od seba oddialili a neboli spojené. Za to som dostal štvorku. Ale to mnou neotriaslo. Chodil som na cvičenia dva krát v týždni, raz za seba a raz len tak. Nik si to nevšimol. Na druhý krát, o dva dni som to nakreslil zasa a dostal som za jedna. Na úplnom konci školského roku som šiel na svoje záverečné cvičenie. Nakreslil som, čo bolo treba a skončil som zápisom za jedna. No šiel som aj druhý krát, len tak, kreslenie ma bavilo. Opäť som pokreslil, čo bolo treba a chceli mi zapísať za jedna i druhý krát. A ja len s úsmevom, už mám zapísané, netreba.

    Časom pribudol Pro/ENGINEER. Tu už od kreslenia sa prechádzalo k modelovaniu.

Pro/ENGINEER 2000

Pochopiť, ako pracuje nebolo také zložité. Postup tvorby, modelovanie tiež. Lenže nemal ikonky, intuitívne navigovanie. Všade po stranách boli tlačidlá s textom v angličtine. Po kliknutí sa otvorilo podmenu ďalších a ďalších anglických výrazov. Takže šlo viac menej o strácanie sa - blúdenie v menu. V tomto programe som síce dokázal vytvoriť ozubené prevodové súkolia, ale kreslil som v ňom len chvíľu. Naopak, keď prišiel I-deas od SDRC, to bolo niečo iné.

I-deas

Prostredie bolo intuitívnejšie a modelovanie oveľa ľahšie. Novou funkciou bolo možné meniť v strome histórie daný prvok. A keďže modelovanie je akýsi scenár vytvárania a tvar je viazaný funkciami na sebe vzájomne, následne sa poupravovali aj ostatné naviazané prvky. Tento softvér bol dodaný na samostatnej Unix stanici a to dokonca vo farbe operačného systému a programu samotného. Kreslil som v ňom málo. Neskôr som z tejto rodiny chvíľu kreslil v Solidworks.

Solidworks

Ten som použil hlavne na aplikovanie fyziky, teda pôsobenie reálnych síl. Mali sme MKP - metódu konečných prvkov, ktorá mala byť takým zakončením a odskúšaním navrhnutej súčiastky. Ale to sa mi moc nepozdávalo. Súčiastku sme riadne podrobili vzorcom a tým sme o výpočtoch nezapochybovali. Pri použití MKP sme zadávali vstup, rozsah a asi aj výsledok. Nakoniec sa nám ukázalo farebné pole. Len som mu nejak nedôveroval. Po všetkých odbočkách som sa i tak vrátil k rodine Autodesk.

    V rodine Autodesk patrí prvenstvo hlavne softvéru AutoCAD. Myslím si, že je to základný stavebný kameň už pred nástupom na vyšší vzdelávací stupeň. Od kreslenia v súradniciach XY je malý krok aj k súradnici Z. Na začiatok, možno len čiarové modely, ale aj obalené plochami. Následne v tom istom AutoCAD-e sa aj modeluje. Na záver celého procesu, je potrebné vytvoriť obrázok diela. Tu už to pre mňa bolo nedostatočné. Ľahšia cesta sa ukázala použiť vytvorený objekt v AutoCAD-e a vložiť ho do iného softvéru. Kde je hranica konkrétneho ukončenia v jednom, a pokračovať v druhom, bolo len na mne. V tom čase som používal na to 3D studio MAX.

3D Studio MAX 9

V jednom bolo rýchle nakresliť a vymodelovať a v druhom bolo rýchle počítačové vykreslovanie. Takže som nasledoval cestu kombinácií rôznych softvérov pre dosiahnutie cieľa.

    • Patrick J. Hanratty, počítačový vedec a podnikateľ, otec CAD/CAM systémov