Ako už poskladaním názvov, výsledok napovedá, zámočník pre chemický podnik. Teda, je to z kovu a je potrebné to opraviť. Získal som výučný list a zložil maturitnú skúšku. V rámci výcviku som sa dostal k obrábacím strojom a plameňu. Pri kovovom obrábaní som si vyrobil kocku.

Oceľová kocka

Najprv to bola taká zaujímavosť, teraz logo stránky, resp. aj prívesok na kľúčenku. Bavili ma technické predmety, kreslenie a statika.

    Škola bola dobre vybavená, ako pre výučbu, tak i pre prax. Raz dostala zakázku. Moje miesto, stĺpová vŕtačka. Úloha, napolohovať valcový a kužeľový otvor na polovýrobku a vyvŕtať ďalší otvor priamo cez oba existujúce. Prvé dva otvory boli od seba vzdialené približne 4 cm a na seba v priestore kolmé. Vyrábali sme to, ako žiaci. Preto slovo kolmé je jemne orientačný terminus technicus. Moje vŕtanie malo byť také, aby sa čo najkolmejšie cez ich osi a stredy trafila spojujúca diera. Bolo patrné, že sme boli radi, že sme tú súčiastku s otvormi, ako tak, trafili. Prvý deň, samé nameriavanie a málo vŕtania. Po čase aj dobrý odhad prišiel vhod. Druhý deň som už vytvoril trojosú aretáciu cez otvory. Nech sa už nachádzali na polotovare, kde sa nachádzali. Už žiadne meranie, okamžité vŕtanie. Denný počet polotovarov sa vošiel časovo pred prestávku do bufetu a už len voľno. Potom prišla škola života, alias lekcia. Ocenenie za dômyselný prípravok na zapolohovanie. Prípravok mi vzali a nasledovalo prevelenie na iné pracovisko. A bolo po bufete a voľne.

    Ako zámočník som sa zúčastnil súťaže. Niečo na spôsob, ručné pilníkovanie na presnosť. Odviezli nás do iného mesta. Boli sme dve skupiny. Sústružníci mali vysústružiť tvarovo zložitú súčiastku. A ja ako zámočník som mal vyrobiť ručne zvierku z dvadsať milimetrov hrubej ocele. Vo výcviku sa hrubé ocele pilníkovali ručne na získanie zručnosti, alebo ako výchovný trest. Takže som nemal vlastne natrénované. Vraj som skončil druhý, pretože som dbal inštrukcií. Síce som to upilníkoval presne, ale v písomnej časti toho dňa, bola jedna otázka s tým, že vypracovanie si vyžaduje viac miesta a tak pokračujte na druhej strane listu. Ja som teda otočil list a vypisoval vzorce podľa inštrukcie. Komisia však list neotočila a brali to, že som viac nenapísal. Vraj sme mohli byť prvý.

    • Zaujímavosť. Škola už nie je. Odlúčila sa od podniku. Prešla dokonca do iného kraja a tiež sa premenovala.     • Mimochodom zvierka existuje. Stále je upnutá na svojom mieste v otcovej dielni.

    Kým som nastúpil základnú školu, absolvoval som niečo, ako predškolské zariadenie. Spomínam si, že to boli tri rôzne budovy. Takže predpokladám, že aj tri roky života. Volali sme to družina. To asi preto, že nás tam pracujúci rodičia odložili, aby sme sa tam družili.

    Počas základnej školy sme boli zaujímavá trieda. Ako sa vraví, dobrý ročník. Jeden spolužiak vynikal v detailnom kreslení postáv a ich anatómie, každý sval, každý záhyb kože. Spolusediaci v lavici behal veľmi rýchlo. S jeho časmi už trieda behať nemusela, pretože s jeho jedným, to v priemere bolo stále dobré. Ja som kreslil obrázky pre zábavu a na výstavky. Na fyzike som dostal päťku za tvrdenie o tlaku, dnes po skutočných vedomostiach, by som ich mal požiadať o prepis na jednotku s hviezdičkou. V rámci výtvarných činností som postavil maketu domu s pozemkom. Niekoľko výkresov lepidlo, ceruzka na dokreslenie detailov a veľkosť A3. Kto vie, možno je ešte v kabinete. A dostal som najkrajšiu poznámku do žiackej knižky, zjedol pomôcky na výtvarnú výchovu. Nad touto vetou za zarazili aj doma. Asi vzbudzovala priveľa možností. Za okresnú matematickú olympiádu ma ocenili knihou v ktorej nebol žiadny obrázok.

Kniha: Matematická terminológia,
druhé vydanie, 1984

Možno je to len náhoda, ale prvé vydanie knihy sa zhodovalo s mojím rokom narodenia.

    • Zaujímavosť. Obec Sládečkovce, neexistuje. Jednoducho obci zmenili názov na iný. No ja som vyrastal a som zo Sládečkoviec.